Zákazník nemusí byť pánom

Autor: Rastislav Marko | 3.7.2020 o 19:25 | Karma článku: 3,14 | Prečítané:  901x

Náš zákazník – náš pán. Táto paradigma sprevádza moderné ekonomické vzťahy už storočia. Vyzerá to ale, že v niektorých oblastiach nastal čas na jej zmenu.

Spomenuté úslovie bolo vždy charakteristické najmä pre oblasť služieb. V zjednodušenej ekonomickej teórii hovorí o tom, že dopyt formuje ponuku. Želania zákazníkov sa snažia podnikateľské subjekty, ale aj iní účastníci trhu preniesť do svojich produktov tak, aby klienti odchádzali uspokojení. O tom, že pravidlo o dopyte a ponuke nemusí byť jedinou mantrou presvedčil už Steve Jobs, keď dokázal posunúť svoje  uvažovanie „out of box“ a vytvoriť úspešné produkty, ktoré v čase svojho vzniku nemohli byť predmetom dopytu, keďže prekonávali všetky očakávania bežného zákazníka.

Jednou z oblastí, kde zákazníkom je pán, je bezpochyby turizmus. Na mikroúrovni podniku, poskytujúceho služby sa dá povedať, že toto pravidlo stále dáva jasný zmysel. Keď sa ale pozrieme „o poschodie“ vyššie, na úroveň miest a regiónov, dostáva trhliny. Prispôsobovanie sa dopytu zákazníkov vedie k postupnej degradácii lokalít. Rastie dopyt po lyžovaní? Vyrúbme ďalšie lesy a postavme lanovky. Chcete sa viac zabávať? Otvorme nové diskotéky. Hľadáte nové atrakcie? Postavme akékoľvek, kdekoľvek. Niekomu z miestnych sa to nepáči? Prihlásime sa na trvalý pobyt v lokalite a presadíme svoje.

Výsledkom takéhoto tlaku na prispôsobovanie dopytu v niektorých historických lokalitách s významných kultúrnym dedičstvom je rast napätia medzi miestnymi a turistami. Príklady z Benátok, Barcelony, Dubrovníka či Prahy, ktoré strácajú svoju autenticitu a ich ulice sa menia na prúdy turistov bez pochopenia podstaty prezentovaného kultúrneho dedičstva sú varovné. Nastupuje nárast gýču, úteky miestnych, prudký rast hodnoty nehnuteľností a rezignácia. Turizmus, ktorý mal byť obživou a nádejou miestnych nakoniec živí úplne iných a tí, ktorí v meste majú svoje korene a tvoria jeho DNA z neho utekajú. Výsledkom sú historické centrá plné ľudí, ale bez duše. Umenie, potlačené komerciou. Hodnoty prekryté prízemnou zábavou.

Žiada sa preto zmena hesla z úvodu. Čo keby zákazník nebol pánom, ale hosťom? Hosťom, ktorému patrí naša úcta a starostlivosť, ale ktorý si aj uvedomuje, že je v danej lokalite len na návšteve a prioritne musí rešpektovať tých, ktorí v nej bývajú trvalo a ktorí ho tam pozvali. V praxi to znamená potrebu zavedenia funkčných regulačných nástrojov na úrovni miest a obcí, ktoré im umožnia rozvoj smerom, ktorý je priaznivý pre miestnych obyvateľov. Povinné a pravidelne kontrolované stratégie v oblasti turizmu v prioritných lokalitách na území štátu, doplnené aj o štátne a európske finančné nástroje na ich realizáciu. Legislatívne úpravy zamerané na elimináciu čierneho ubytovania, ktoré prinesú mestské dane za všetky prenocovania v danom regióne, vrátane Airbnb a podobných služieb zdieľanej ekonomiky. Podporu trvalého bývania v centrách miest na úkor vytvárania skanzenov.

Pred časom štát slávnostne oznámil znovuzrodenie SACR. Teším sa z toho, ale obávam sa, že marketing nie je dnes hlavným problémom najvýznamnejších slovenských turistických lokalít. Ich problémom je zmena prístupu k manažmentu týchto miest, ako aj obrat myslenia návštevníkov a mnohých miestnych podnikateľov. Potrebujeme zmeny, ktoré z pána spravia hosťa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?