Potrebuje Slovensko národné kultúrne centrum?

Autor: Rastislav Marko | 17.7.2020 o 20:53 | Karma článku: 2,74 | Prečítané:  452x

Bratislave sa strhol nový boj. Developeri sa rozhodli stavať kultúrne a kongresové centrum. Národné. A chýbať pri tom nemajú štátne peniaze.  

Znelo to neskutočne populisticky a predvolebne, keď vláda Petra Pellegrinniho spojila sila so skupinou umelcov, za ktorú vystupoval Martin Valihora a vyčlenila 60 miliónov euro na Národné kultúrne a kongresové centrum. Dôvodom mali byť neexistencia vhodného priestoru pre koncertné podujatia a podpora rozvoja kongresového cestovného ruchu na Slovensku. Navonok dobre znejúci zámer sa stretol s pozitívnym, prinajhoršom vlažným prijatím verejnosti.

Tento týždeň s veľkou pompou predstavila ministerka kultúry a minister financií revíziu výdavkov v rezorte kultúry. Nechýbali kritické slová k neefektivite, porovnávania s Českom. Minister financií nezabudol skonštatovať, že "kultúrnej politike chýbali jasné ciele a merateľné ukazovatele. Kultúra potrebuje lepšie plánovanie, riadenie a zber dát. Taktiež potrebuje priestor pre priority a tie si vieme vytvoriť aj lepšími výdavkami."

Práve priority štátnej politiky je to, čo obe tieto témy spája. V čom má Slovensko reálny problém v oblasti kultúry? Je problémom nízka rozvinutosť Bratislavy? Iste nie, okrem rozvinutej štruktúry samostatne fungujúcich nezávislých inštitúcií tu štát investoval a prevádzkuje Slovenské národné divadlo s 900 zamestnancami, desiatky miliónov nalieva do Slovenskej národnej galérie, rozvíja Slovenské národné múzeum či Kunsthalle. V Bratislave sídli podstatná časť firiem, všetky ministerstvá, ekonomicky je to jednoznačne najviac rozvinutý kraj, s jasnou proeurópskou orientáciou. Tento kraj je rovnako centrom slovenského kreatívneho priemyslu. V Bratislave volí extrémistické strany nízke percento obyvateľov a je aj centrom inteligencie a vzdelania na Slovensku. Aj keď hlavné mesto nemá ideálny priestor pre veľké koncerty, v provizórnych priestoroch Incheby a NTS sa koncerty zahraničných kapiel pravidelne konajú. Ak sú kapacity či kvalita zážitku nedostatočná, nie je problém pre fanúšikov odskočiť si do neďalekej Viedne.

Naopak, tzv. „vidiek“ je na tom výrazne horšie. Už krajské mestá ako Banská Bystrica či Trnava nemajú ani vhodný kultúrny stánok s kapacitou aspoň 500 miest. Menšie mestá dlhodobo ledva zachraňujú svoje „kulturáky“, často s kinami a knižnicami jediné miesta šírenia kultúry v nich. A v niektorých ich dokonca zatvárajú. Štát sa od regionálnej kultúry dištancuje a podporuje tak nárast rozdielov medzi Bratislavou a stredne veľkými a menšími mestami.

Je teda otázne, čo je v čase krízy – finančnej i kultúrnej – lepšie riešenie. Či nalievať ďalšie vzácne desiatky miliónov do infraštruktúry v Bratislave a zvyšovať regionálne rozdiely, alebo hľadať cesty, ako za tie isté prostriedky zlepšiť a modernizovať 30 – 40 menších kultúrnych stánkov po celom Slovensku a vytvoriť tak podmienky na širšiu podporu umelcov, ich aktivít, ako aj skultúrňovanie desiatok tisíc obyvateľov tzv. „vidieka“.

Som presvedčený, že bratislavskí developeri si dokážu poradiť aj sami. To, že mestá si sami poradiť nedokážu, je zrejmé už dávno. Hodnota, o ktorú môže štát prísť sa bude vyrátavať len ťažko. V tvrdej reči čísiel, po ktorej volá minister možno nakoniec bratislavský  zámer zvíťazí. Či to ale bude hodnotové víťazstvo je veľkou otázkou. Hľadanie odpovede na ňu ale nemusí byť ťažké. Možno stačí nájsť odpoveď na otázku – chceme radšej národné kultúrne centrum alebo kultúru národa?

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?