(Ne)priatelia mesta UNESCO

Autor: Rastislav Marko | 21.9.2020 o 18:38 | Karma článku: 4,20 | Prečítané:  1162x

Tri krátke (možno aj skutočné) príbehy o tom, ako sa žije v turistickej destinácii, zapísanej v zozname svetového dedičstva UNESCO alebo aj krátke rozprávanie o tom, ako je to s kultúrnosťou Slovákov.

V našom historickom jadre túrovali autá. Majitelia ich odstavili v centrovitom centre, na najkrajšom parkovisku strednej Európy. Vytuningované stroje spustili svoj rachot pod oknami, v ktorých trvalo bývajú miestni,  posledné zbytky nádeje normálneho života v obyčajnom mestečku. Zmeska majiteľov a ich plecháčov hučala a nechala sa obdivovať. Účastníci svoje tátoše hrdo vystavili objektívom telefónov svojich kamarátov či náhodne okoloidúcich. Smradili a hučali, tvárili sa pritom hrdinsky. Oni, členovia zrazu. Ľudia, ktorí na to majú. Frajeri, ktorí čosi dokázali. Aspoň na pár desiatok minút mali šancu byť v strede pozornosti okolia a premeniť svoju priemernú existenciu na čosi pútavé pre okolie, čo sa im inak veľmi nedarí. Podarilo sa a užívali si to.

Pár dní predtým prišli iní. Dvojstopoví. Zoradili sa do šíku a hrdo obišli námestie. Pri ceste do kopca nezabudli pridať, aby práve ich vymakaný stroj vynikol. Zvuk vyladených výfukov sa odrážal od meštianskych domov a rozliehal sa po celom meste. To chceli, to bola hudba pre ich uši. Zaparkovali ako gang tam, kde našli miesto. Keď sa ich ktosi opýtal, prečo nejdú na parkovisko, ktoré je o 300 m nižšie, s opovrhnutím mu odvetili, či vie, aké náročné je v lete chodiť pešo dlhšie trasy v motorkárskom oblečení. Dali si kávičku na terase, pofajčili a o pár desiatok minút s hlukom vyrazili smerom niekde k jazerám.

Bolo ich asi osem. Majitelia luxusných áut z neďalekého okresu si ich poukladali pred Trojičný stĺp a s hrdosťou ich začali fotografovať. Stredoveká kulisa bola perfektným doplnkom pre ich vyleštené stroje. Keď skončili, nasadli a pustili sa vysokou rýchlosťou cez mesto a blízke dediny. Ich fára striedavo mrnčali a revali, obyčajné fádne dopravné predpisy ich nezaujímali. Keby aj došlo na pokutu, bolo im to jedno. Čo je tých pár euro za ten famózny zážitok z jazdy s kamošmi v skupine? A nakoniec, za tú parádnu fotku na námestí to stálo!

Aj také bolo leto u nás. V meste, kde sa pamiatky stávajú čoraz viac kulisou novodobého gýča, neohrabanosti a arogancie. V meste, kde oveľa viac ako inde vyniká to, ako hlboko upadla aj tak biedna kultúrnosť a múdrosť slovenského národa. A bude upadať ďalej. Pretože kultúra - nielen pre túto vládu - nie je prioritou...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?